Basnicky.sk

Stanley bol obyčajný chlap z dediny .Svoje detstvo strávil v malom domčeku svojich rodičov. Jeho otec bol miestny farmár no hlavne problémový alkoholik. Matka s ním mala veľa trápenia ,keď často krát zaspal opitý v priekope .Úbohá žena ho ťahala domov ako vrece zemiakov .Veľa krát jej spadol na zem , nadával, hromžil ,ale ona ho aj tak vždy nejako dotiahla domov .A napriek jeho neprestávajúcich buchnátoch ho milovala. Takéto detstvo zanechalo zjavné dopady na mladom Stanleym , stal sa z neho surový , zatrpknutý človek. Ak sa ne neho v krčme dakto len pozrel , už ho aj mlátil hlava , nehlava. Ľudia sa ho začali báť , každý sa mu radšej vyhol. Nebol síce vôbec žiadny, svalnatý obor ,bol to skôr menší ,chudý chlap s hustým obočím a zákerným pohľadom. Mal však jednu vlastnosť ktorá ho robila veľmi silným a to bola necitlivosť. Vraví sa ,že ľudia majú rozdielny prah bolesti no Stanley ho ma zrejme veľmi vysoký, lebo ak sa aj našiel niekto kto sa mu postavil vždy skončil z dokrvavenou tvárou. Aj keď sa podarilo uštedriť mu zopár rán , ani len na chvíľu nestratil suverenitu a tvrdosť, akoby nemal v tele žiadne citlivé miesto. Pracoval na miestnej farme , nemal žiadnych priateľov .Lebo ak aj nejaký boli ,svojou výbušnou povahou ich vždy odohnal. Po smrti rodičov žil sám v opustenom dome.

* * *

Marlena bola dcéra bohatého podnikateľa. Odmalička žila v blahobyte . Hneď po narodení bolo jasné ,že ako jediná dcéra prevezme otcovu firmu. Navštevovala preto prestížnu univerzitu Cambridge , na ktorej promovala s vyznamenaním .Jej život bol už popredu nalinkovaný . Bola to vysoká žena s ryšavými vlasmi. Jej tvár bola celá posypaná veľkými pehami .Jej modré oči dávali tej škaredej tvári akési zvláštne kúzlo. Pôsobila preto na ľudí veľmi milo. Po univerzite nastúpila do pobočky otcovej firmy ako výkonná riaditeľka. Pobočka bola umiestnená v malej dedine. Bola to firma zaoberajúca sa spracúvaním dobytčieho mäsa. Skupovali mäso z rôznych okolitých fariem a spracúvali ho na rôzne výrobky a dodávali do obchodov.

* * *

Tu sa prvý krát spoločne preťali cesty Stanleyho a Marleny. Navštívila vtedy miestu farmu.

Po úspešnej dohode o odkúpení dobytka , sa Marlena vracala späť do svojho prenajatého bytu. Vtedy jej do cesty vstúpil Stanley .Zamyslený chlap práve tlačil vozík z mäsom ,keď do neho vrazila rozbehnutá Marlena .Zletel na zem ako dom z kariet , rozporciované mäso sa rozsypalo všade naokolo .Marlena z hrôzou v očiach vystúpila z auta. Pomaly sa priblížila k nehybne ležiacemu mužovi. Priložila svoje ucho k jeho ústam , počúvala či dýcha. Vtedy otvoril oči.

„Ste v poriadku ?" spýtala sa s obavou v hlase .

Nič nevravel ,len nemo pozeral . Pomaly sa pozviechal a uprel svoj drsný pohľad na Marlenu.

„Prepáčte , neviem ako sa to mohlo stať , vôbec som Vás nevidela!" ospravedlňovala sa.

„Odveziem Vás do nemocnice !" nástojila Marléna.

„Nič mi nie je , nechaj ma na pokoji !" zahriakol ju.

Cúvla a zo strachom v hlase sa ho spýtala:

„Môžem Vám to nejako vynahradiť ?"

„No , môžeš ma pozvať na drink !" zahundral.

Súhlasila , muž nasadol do auta .

„Kam to bude ?" spýtala sa.

„Musím sa doma prezliecť ,pozri aké mám roztrhané šaty !" ukázal na svoje prederavené nohavice.

„Neviem kde bývate , musíte ma navigovať!" odvetila.

„Neboj ja ťa tam dovediem , teraz pôjdeš stále rovno a za mestom odbočíš doprava ,je to ten malý domček na konci planiny ."



Pomaly dorazili k malému domu. Pôsobil na oko veľmi strašidelne .Stará strecha bola celá pokrytá machom ,z deravého komína vychádzal hustý dym. Okná boli natreté čiernou farbou tak, že do vnútra neprenikalo žiadne denné svetlo. Všade na okolo nerástli žiadne stromy akoby bolo všetko otrávené. Stanley vystúpil a vyzval ju aby šla ďalej, najprv síce váhala no nakoniec súhlasila. Keď vošli dnu ovalil ju nepríjemný zápach. Prešli úzkou chodbou ktorá ústila do malej obývacej izby .Stál tam starý zaprášený nábytok , v strede bol malý stolík s dvomi kreslami .Usadil ju teda na kreslo a odišiel sa prezliecť. Zmocnil sa jej čudný , vstala a pomaly vyšla na chodbičku. Otvorila dvere s ktorých vychádzal hrozný zápach. Naskytol sa jej nepríjemný pohľad. Na zemi sa povaľovali zhnité kusy dobytčieho masa, na ktorých sa hmýrilo kopec veľkých , bielych červov .Naplo ju. „Čo je to za človeka !" pomyslela si .

„Čo ak je to nejaký zabijak !" prebehlo jej hlavou. Vykročila rázne na chodbu a namierila si to k dverám. Zrýchlila krok už, už chcela otvoriť dvere , v tom ju za rameno schytil nahý Stanley . Od strachu zvrieskla.

„Kam si sa vybrala, ešte sme neskončili!" zreval.

„Nechaj ma ty zviera !" kričala.

Nedokázala sa mu ubrániť .Zhodil ju na zem , chvíľu s ním zápasila no napokon ju znásilnil. .Keď z nej zliezol , odkväcol na zem vedľa nej a s blaženým úsmevom si vychutnával svoj "skvelý" výkon. Ležala vedľa neho v šoku sa celá triasla ,neustále plakala. Pud sebazáchovy ju však hnal vpred. Schytila svoju topánku a keď sa nepozeral, čo najsilnejšie ho udrela po hlave. Zachrčal , hlava mu klesla na zem ,začal sa triasť. Pozbierala posledné sily a pomaly sa potácala k autu .Ako odomykala dvere zjavila sa za ňou postava muža. V rukách držal železnú tyč. Tmou zahučal tupý úder. Dokaličené ženské telo dopadlo na špinavú zem.

„ So mnou si ,si nemala zahrávať ty sviňa!"

Odtiahol ju za dom a zakopal.